"Tento projekt bol podporený z
dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre
mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút
mládeže."
1. exkurzia KH a planetárium M.
Hella v Žiari nad Hronom
Krajská
hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella je kultúrno-výchovné
zariadenie prírodovedného charakteru, šíriace poznatky z odboru astronómie a
príbuzných prírodných a technických vied. Rozvíja záujmovú činnosť a
mimoškolské vzdelávanie.
Jeho
organizačné súčasti sú Hvezdárne v Banskej Bystrici a u nás
v Rimavskej Sobote.
Hlavným cieľom je formovanie vedeckého poznania, rozvíjanie pozitívneho vzťahu k prírode, zvyšovanie všeobecného, odborného a kultúrneho vzdelania občanov, predovšetkým detí a mládeže.
Hlavným cieľom je formovanie vedeckého poznania, rozvíjanie pozitívneho vzťahu k prírode, zvyšovanie všeobecného, odborného a kultúrneho vzdelania občanov, predovšetkým detí a mládeže.
Návštevou
„Planetária" sme si chceli doplniť vedomosti o našej Slnečnčj sústave.
Absolvovali sme pozorovanie Slnka a mali sme aj prednášku o aktuálnom
výskume Slnečnej sústavy. Niektoré deti „Planetárium“ navštívili po 1.-krát,
veľmi sa im to páčilo.
2. turistický výstup na Pustý hrad – ZVOLEN – história hradu
Vyšli
sme si hore na vrchol zrúcanín hradu a obdivovali sme nádherný výhľad na
blízke aj ďaleké okolie Zvolena. Výstup bol náročný. Liezli sme pri teplote
vzduchu 35ºC. Nie všetci máme dobrú kondičku, mnohí mali problém, aby sa na
vrchol dostali. Napriek všetkým nástrahám sme sa na vrchol dostali. Vedúca
exkurzie Mgr. Elena Sakálová podala deťom historický výklad o Pustom
hrade.
Zvolenský
Pustý hrad sa skladá z dvoch častí: Horného a Dolného hradu. Archeologický
výskum na Hornom hrade dokázal existenciu staršieho kamenozemného valu na
ktorom bola postavená stredoveká hradba. Osídlenie z neskorej doby kamennej na
Hornom hrade reprezentuje keramika badenskej kultúry. Na akropole sa nachádzal
črepový materiál predovšetkým z neskorej doby bronzovej (lužická a kyjatická
kultúra). Na severozápadnom svahu Horného hradu sa v roku 1944 našiel poklad
predmetov pilinskej kultúry z doby bronzovej. Protohistorické osídlenie na
Hornom hrade dokladajú spony a keramika z doby laténskej. Zo zásypu valu
pochádzajú tiež fragmenty včasnostredovekej keramiky. Výskum na Dolnom hrade
preukázal existenciu staršieho kamenozemného pravekého valu pod západnou líniou
stredovekého opevnenia. V jeho zásype sa našla keramika prevažne z neskorej
doby kamennej. Na nádvorí Dolného hradu sú potvrdené nálezy aj z mladšej a neskorej
doby bronzovej a črepy púchovskej kultúry z doby laténskej.
Najstaršou stredovekou stavbou na Pustom hrade je veža komitátneho hradu z konca 12. stor. Spolu s prislúchajúcim opevnením sa nachádza na najvyššom mieste hradného kopca – na kóte 571 m. n. m. O niečo mladšia je kráľovská obytná veža na o sto metrov nižšom Dolnom hrade. Vznikla v prvých desaťročiach 13. stor. S pôdorysom 19,9 x 19,9 metra patrí medzi najväčšie stavby rezidenčného typu v strednej Európe. Po tatárskom vpáde vzniká na Pustom hrade rozsiahle opevnenie. Na Hornom dosahuje 3,5 ha, na Dolnom hrade 0,7 ha a patrí k nemu tzv. spojovací múr dlhý 206 metrov. V polovici 13. stor. vzniká veža č. 2 na Hornom hrade. Koncom 13. stor., resp. začiatkom 14. storočia bola k vstupnej bráne Horného hradu pristavaná štvorpodlažná veža. Severovýchodne od obytnej veže 2. bola vybudovaná obranná veža a k nej prislúchajúca priečna hradba. Takto vzniklo predhradie pri vybudovaní ďalšieho hradu ako samostatnej obrannej a obytnej jednotky v rámci Horného hradu. Župný hrad z konca 13. stor. bol vstavaný do jeho severného cípu. Disponuje samostatným opevnením, palácom, predpalácovým objektom, cisternou a celé nádvorie bolo upravené pomocou terás. Tieto terasy využili v prvej polovici 15. stor. jiskrovské vojská, keď si na nich vybudovali prízemné obytné objekty. Zánik hradu Zvolen datujeme do polovice 15. storočia, do obdobia vojnových stretov medzi Jánom Huňadym a Jánom Jiskrom z Brandýsa. Poslednou stavbou vybudovanou na Pustom hrade bola vartovka postavená podobne v poslednom decéniu 16. storočia.
Najstaršou stredovekou stavbou na Pustom hrade je veža komitátneho hradu z konca 12. stor. Spolu s prislúchajúcim opevnením sa nachádza na najvyššom mieste hradného kopca – na kóte 571 m. n. m. O niečo mladšia je kráľovská obytná veža na o sto metrov nižšom Dolnom hrade. Vznikla v prvých desaťročiach 13. stor. S pôdorysom 19,9 x 19,9 metra patrí medzi najväčšie stavby rezidenčného typu v strednej Európe. Po tatárskom vpáde vzniká na Pustom hrade rozsiahle opevnenie. Na Hornom dosahuje 3,5 ha, na Dolnom hrade 0,7 ha a patrí k nemu tzv. spojovací múr dlhý 206 metrov. V polovici 13. stor. vzniká veža č. 2 na Hornom hrade. Koncom 13. stor., resp. začiatkom 14. storočia bola k vstupnej bráne Horného hradu pristavaná štvorpodlažná veža. Severovýchodne od obytnej veže 2. bola vybudovaná obranná veža a k nej prislúchajúca priečna hradba. Takto vzniklo predhradie pri vybudovaní ďalšieho hradu ako samostatnej obrannej a obytnej jednotky v rámci Horného hradu. Župný hrad z konca 13. stor. bol vstavaný do jeho severného cípu. Disponuje samostatným opevnením, palácom, predpalácovým objektom, cisternou a celé nádvorie bolo upravené pomocou terás. Tieto terasy využili v prvej polovici 15. stor. jiskrovské vojská, keď si na nich vybudovali prízemné obytné objekty. Zánik hradu Zvolen datujeme do polovice 15. storočia, do obdobia vojnových stretov medzi Jánom Huňadym a Jánom Jiskrom z Brandýsa. Poslednou stavbou vybudovanou na Pustom hrade bola vartovka postavená podobne v poslednom decéniu 16. storočia.
Žádné komentáře:
Okomentovat